Sociálna rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia v zmysle §21 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností, alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, a pri základných sociálnych aktivitách Zameriava sa aj na nácvik v používaní zdravotníckych a kompenzačných pomôcok, nácvik prác obvyklých v domácnosti a udržiavanie sociálnej komunikácie.
Každý prijímateľ sociálnych služieb má vypracovaný
Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri
tvorbe individuálneho plánu má kľúčový pracovník, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci
s interdisciplinárnym tímom na tvorbe individuálneho plánu s programom sociálnej
rehabilitácie, koriguje ciele
a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti prijímateľa sociálnych služieb na pomoc fyzickej osoby. Prijímatelia sociálnych služieb sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov
(IP) a na hodnotení týchto plánov.
Prioritami v práci inštruktora sociálnej rehabilitácie v prospech prijímateľov sociálnych služieb je:
- Pripraviť ich na samostatnosť, nezávislosť a sebestačnosť pri sebaobsluhe a úkonoch starostlivosti o domácnosť.
- Zabezpečovať ix ich schopnosť organizovať svoj život so zameraním na potreby a priania a pozitívne prežívanie situácie.
- Zachovávať ich optimálnu úroveň emocionálnej a mentálnej spôsobilosti.
- Využívať techniky na oživenie výkonu ich pamäte a fantázie.
- Pracovať v interdisciplinárnom tíme so zameraním na integrovaný model rehabilitácie.
- Zabezpečovať ich zapojenie do programov zariadenia alebo komunity.
V rámci sociálnej rehabilitácie inštruktori sociálnej rehabilitácie využívajú prvky ergoterapie, arteterapie, muzikoterapie a iné. Súčasťou sociálnej rehabilitácie je podpora komunikačných zručností, pohybových aktivít ako aj neustály kontakt s komunitou.